Lekár najprv odoberie anamnézu zameranú na aktuálne ťažkosti, ktoré vás k nemu priviedli, tzn. kedy cca. ťažkosti vznikli, aký majú charakter. Ďalej sa pýta podľa charakteru ťažkostí. Napr. pri bolesti hlavy – v ktorých oblastiach vás hlava presne bolí, či bolesti niečo predchádza, či ju niečo sprevádza, nevoľnosť, vracanie, závraty.

Pokračuje  osobnou anamnézou. Či užívate nejaké lieky, alebo či ste na niečo alergický, aké máte ďalšie ochorenia, ak áno, či chodíte na pravidelné kontroly. Či ste prekonali nejaké operácie, úrazy.

Epidemiologická a cestovateľská anamnéza, či ste boli v zahraničí s častým výskytom infekčných ochorení, či ste nemali kliešťa, máte domáce zvieratá**.**

Rodinná anamnéza lekár sa pýta na vrodené, dedičné alebo iné závažné ochorenia u pokrvných príbuzných, najmä rodičov, súrodencov, deti.

Takúto podrobnú anamnézu lekár odoberá len pri prvom vyšetrení. Pri ďalších vyšetreniach kladie otázky vzhľadom na charakter vašich ťažkostí.

Nasleduje samotné vyšetrenie:

• Všíma si celé telo pacienta. Výraz tváre, sfarbenie kože, polohu, v akej sa nachádza, či je schopný zmeniť polohu, stav vedomia, orientáciu v čase a priestore.
• Základné neurologické vyšetrenie: Postoj – stojí sám alebo s oporou. Vyšetrí postoj v troch stupňoch:
• Stoj s mierne rozkročenými nohami a otvorenými očami,
  • nohy spolu, oči otvorené,
  • nohy spolu, oči zatvorené

Všíma si rovnováhu, držanie tela, nakláňanie sa na stranu, kolísanie. Niektoré postoje sú charakteristické pre určité poruchy. Napr. pri mozočkových poruchách je typický tzv. Opilecký postoj s kolísaním. Chôdza. Lekár vás poprosí, aby ste prešli napr. od neho k dverám a naspäť. Všíma si charakter chôdze, či chodí pacient sám alebo s oporou, kolísanie.

Poruchy koordinácie vyšetrujeme skúškou prst-nos – pacient sa má trafiť ukazovákom na špičku nosa pri otvorených a pri zatvorených očiach. Pri patologických zmenách triafa prstom na postihnutú stranu.